Mnohé štátne i súkromné inštitúcie sa dnes stavajú do rolí autorít, ktoré rozhodujú o tom, ako máme žiť svoj život – ovládajú napríklad naše peniaze. Nútia nás platiť dane, prikazujú platiť poplatky za prenos peňazí a stanovujú aj to, ako sa naše peniaze zhodnocujú pri uložení na „virtuálnych“ účtoch. Tomu všetkému ale teoreticky môže byť čoskoro koniec. Vďaka revolúcii menom blockchain.
Čo je blockchain?
Blockchain predstavuje verejnú decentralizovanú databázu transakcií založenú na báze matematických a kryptografických postupov. Komoditou pri transakcii v tomto prípade môžu byť peniaze, majetok, práca alebo pokojne aj hlasy vo voľbách.
Keďže ide o systém s otvoreným charakterom, pri výmene akýchkoľvek hodnôt medzi dvomi koncovými používateľmi vznikne zápis o transakcii (predstavte si ho ako kúpno-predajnú zmluvu), ktorý je rovnako verejný a môže ho kontrolovať ktokoľvek s prístupom na internet.
Blockchain je ako veľká účtovná kniha (angl. ledger), do ktorej sa zapíše každý jeden obchod alebo výmena hodnôt medzi používateľmi a všetci túto transakciu môžu skontrolovať.
Vďaka charakteru samotného systému a použitiu matematických a kryptografických postupov je využitie blockchainu nekonečné. Experti odhadujú, že do 10 rokov budeme cez blockchain systém platiť dane a v mnohých prípadoch blockchain nahradí funkciu finančných inštitúcií (bánk, poisťovní či notárov).
Tie už na potvrdzovanie finančných operácií nebudú potrebné, pretože transakcie budú verejne dostupné a kontrolovať ich bude verejnosť, ale svojim spôsobom aj samotný charakter blockchainu. Radikálne by sa tak mal znížiť počet falošných transakcií a krádeží, pričom sa zredukuje aj veľké množstvo byrokracie a zbytočných poplatkov.
Kryptomeny a blockchain
Samotný vznik blockchainu úzko súvisí so vznikom kryptomien. Ich zakladatelia totižto chceli na obchodovanie s kryptomenami využiť otvorený systém (nie nutne, niektoré blockchainy sú šifrované a pre verejnosť „neviditeľné“), ktorý bude decentralizovaný, aby sa nedal zneužiť a aby ho nemohla ovládať žiadna autoritatívna inštitúcia. V blockchain reťazci sú si tak všetci rovní a všetci majú rovnaké práva.
Príkladom použitia blockchainu je kryptomena Bitcoin. Vďaka vzniku a distribúcii pomocou blockchain technológie je dnes Bitcoin veľmi populárnou komoditou a niektoré finančné inštitúcie vystupujú proti jeho rozšíreniu, pretože, okrem iného, naň nemajú priamy dosah (na Slovensku blokujú platby spojené s kryptomenami viaceré banky – napr. Reiffeissen Group /Tatra banka/ či UniCredit Bank). Rozmach kryptomien sa tak snažia spomaliť tvorbou rôznych regulácií či pravidiel, ktoré však má rád asi len máloktorý zákazník.
Na druhú stranu, existujú inštitúcie, ktoré chcú vznik kryptomien využiť, a tak vytvárajú produkty prispôsobené pre transakcie verejného charakteru a získavajú si tým množstvo fanúšikov (napr. nemecká banka Fidor, ktorá podporuje platby týkajúce sa kryptomien).
Hoci je charakter blockchainu natoľko univerzálny, že má nekonečné množstvo variácií, pri kryptomenách to je trochu inak. Ich objem je zvyčajne konečný a postup ich tvorby je presne definovaný a nemenný. S blockchainom však priamo nesúvisia len kryptomeny, ale aj ďalšie aktíva nazývané tokeny.
Tokeny a ich význam
Tokeny si v jednoduchosti môžeme predstaviť ako minoritné projekty fungujúce na blockchaine hlavnej kryptomeny (najčastejšie Ethereum). Reprezentujú nejakú hodnotu súkromného subjektu (firmy) a na trhu s kryptomenami sa obchodujú rovnakým štýlom ako akcie na klasickej burze. S tým rozdielom, že spoločnosť nepredáva akcie, ale tokeny. Ich cena nie je vyjadrená finančne, ale vo forme kryptomeny, na ktorej daný token funguje, teda najčastejšie v mene Ethereum.
Spoločnosti často využívajú tokeny na svoje počiatočné financovanie, čo označujeme ako ICO – Initial Coin Offering. Ide o ekvivalent IPO – Innitial Public Offering, čo je bežný spôsob financovania firiem vstupujúcich na burzu. ICO sa ale nevzťahuje len na Ethereum. Pokojne sa dá aplikovať aj na blockchain inej kryptomeny.
ICOs a tokeny zažili najmä začiatkom tohto roka obrovský boom a mnohé startupy boli financované najmä vďaka tokenom. Aj vďaka tomuto ošiaľu narástla cena kryptomeny Ethereum z niekoľkých dolárov na približne 300 – 400$, ktoré dosahuje dnes. Finanční analytici sa ale obávajú, že ide o bublinu, ktorá by mohla spôsobiť rovnaké problémy ako dotcom kolaps.
Blockchain technológia teda nie je navrhnutá len na rozmach kryptomien a na vytvorenie dôvernej, verejnej a rovnoprávnej siete pre obchodovanie, ale má naozaj rozsiahle využitie, napríklad aj v investovaní, zdravotníctve, reklame, či v ďalších odvetviach. Dnes už dokonca môžete využívať aj online zoznamku založenú na blockchaine.
Blockchain ako nástroj pre zvýšenie bezpečnosti?
O blockchaine hovoria mnohí ako o univerzálnom riešení viacerých priemyselných, finančných či spoločenských problémov. Otázkou však je, ako je blockchain a komodity, ktoré sú v ňom obchodované, chránený?
Odpoveďou sú šifrovanie (digitálny podpis), transparentnosť a integrita. Kryptografický digitálny podpis zabezpečuje, že transakciu môže vykonať len autorizovaná osoba, pričom vďaka transparentnosti sa zápis o prenose hodnôt navždy zapíše do blockchainu a je tak verejne dostupný. Vďaka tomu sú transakcie nemenné, večné a jednoducho dokázateľné – je uplatnený princíp integrity.
Ochranu zabezpečuje aj distribuovaný charakter blockchainu. Neriadi ho totižto žiadna inštitúcia, ale jadro samotného systému funguje na vybraných počítačoch samotných používateľov. Dáta sa pritom menia v každom bloku v reálnom čase a súbežne sa aj ukladajú. V prípade poruchy jedného bloku tak jeho úlohu môžu pokojne zastať ďalšie bloky.
Kombinácia týchto štyroch faktov zabezpečuje, že blockchain je dôverný, nezávislý a bezpečný systém pre obchodovanie akéhokoľvek druhu. Je možné mu dôverovať a eliminuje najväčšie nedostatky dnešných problémov spojených s financiami – podvody, krádeže identít či ľudské chyby.
Viacerí fanúšikovia blockchainu sa ale zhodnú na tom, že jeho použitie nie je vždy výhodné a nutné. Všeobecne sa dá potreba použitia blockchainu zhrnúť do jedného obrázku:
Kedy má zmysel použiť blockchain?
Budúcnosť blockchainu
Budúcnosť blockchainu veľmi pekne opisuje citát z knihy Blockchain Revolution:
„… Tento nový typ digitálneho reťazca ekonomických transakcií môže byť naprogramovaný tak, aby virtuálne zaznamenal všetko, čo bude mať pre ľudstvo nejakú hodnotu a závažnosť. V skutočnosti, už čoskoro budú miliardy inteligentných zariadení, ktoré budú súčasťou Internetu vecí, snímať, reagovať, komunikovať, kupovať si samostatne elektrinu a zdieľať dôležité dáta. Budú robiť všetko, od ochrany životného prostredia, až po monitorovanie nášho zdravia. Tento „internet všetkého“ bude potrebovať „reťazec všetkého“. Biznisovú, komerčnú a ekonomickú potrebu digitálneho zúčtovania.“
Univerzálnosť použitia predurčuje blockchain na to, aby v budúcnosti kompletne zmenil systém fungovania toku peňazí (či iných komodít). Výzvou však bude dodržanie jeho základných pozitív, a najmä bezpečnosti.
Blockchain ako záruka pravdy
Podobne ako tokeny, na blockchain kryptomien môže byť v budúcnosti napojený akýkoľvek systém, ktorý bude využívať distribuovanú štruktúru a charakter samotného blockchainu. Ako príklad môžeme uviesť projekt Rogera Veru, ktorý nesie názov Bitcoin Hivemind.
Ten opisuje, ako môže byť blockchain použitý na hlasovanie a finančný tok v rámci firmy, a to s plnou pseudonymizáciou a dokonalým zabezpečením, ktoré zaručí vždy pravdivosť a jednoznačnosť hlasovania akcionárov, či už pri dohadovaní nových zmlúv alebo pri rozhodovaní firmy o jej ďalšom smerovaní.
Jedným z najvýznamnejších prínosov blockchain technológie je práve záruka pravdivosti, ktorá je nemenná a daná algoritmom, ktorý sa nedá oklamať alebo obísť. To môže zaručiť nielen transparentné fungovanie spoločností (či dokonca celých štátov) vo vzťahu k ich zákazníkom a partnerom (resp. občanom), ale aj spravodlivé voľby v rozvojových krajinách. Preto sa vízia spoločnosti postavená na blockchaine stala obľúbenou témou kryptoanarchistického hnutia.
Taktiež napríklad celý reťazec kúpy a predaja tovaru či služieb, v ktorom môže byť uplatnený systém vyplácania odmien jednotlivým distribútorom a samotnému výrobcovi hneď po kúpe nejakého produktu.
Výborným príkladom aplikácie blockchainu je možná budúcnosť platenia daní (v extrémnom prípade aj s vlastným platobným systémom). Občania zaplatia svoju daň, z ktorej sa pomocou vopred nastavených pravidiel v blockchaine odvedie isté percento prostriedkov politikom, lekárom, učiteľom, sudcom, policajtom, atď. Občan by tak mal transparentné informácie o tom, koľko z jeho peňazí išlo na verejnú správu, zdravotníctvo či pre školstvo.
S vyspelosťou IT systémov (blockchainu) rastie aj sila, ktorou disponujú zlí (tzv. black hat) hackeri. Ich cieľom je alebo bude vždy peňažný zisk alebo zneužitie systému, čomu by však blockchain mal v budúcnosti zabrániť. Otázne však bude, ako ho budú vedieť správcovia ochrániť pred kybernetickými útokmi. Keďže ale ide vo svojej podstate o počítačovú sieť, bude sa dať ochrániť podobnými prostriedkami ako iné IT siete – napríklad aj bug bounty programami. 🙂
(Titulná fotografia: Techcrunch)
